MARTIN RÁZUS: VIANOČNÁ

   Pred 102 rokmi dala Prvá svetová vojna podnet k napísaniu básne Vianočná. Básnik Martin Rázus, ktorý bol zároveň farárom evanjelickej a.v. cirkvi pociťoval vojnové napätie v radoch veriacich a samého sa ho to veľmi dotýkalo, keď z kazateľnice hľadel na rodiny, ktorých muži, otcovia a synovia boli na bojiskách i v čase, kedy každý túži po pokoji. Ten pokoj v radoch cirkevníkov chýbal a jediná nádej bol práve Ježiš Kristus Boží Syn, ku ktorému vysielali svoje prosebné modlitby.

    I dnes v časoch relatívneho pokoja má však táto báseň čo povedať. Vedieme svoje osobné ,,boje“, z ktorých narozdiel od ľudí vtedajších, Boha a vianočnú zvesť vypúšťame. Nechajme sa teda v tieto sviatky, kedy si pripomíname narodenie Božieho Syna niesť jej posolstvom, ktoré sa k nám desaťročiami nesie.

 

Vianočná

 

- Zvonia... počujete? Zvonia!

poďte v chrám – ó, neostaňte doma:

matky, ktoré o plod života sa chviete,

manželky – vy, ktoré noci preplačete,

deti, čo tak bdiete v tvrdom vyčkávaní –

aj vy starci, aj vy milujúce panny,

poďte.

 

Hľa, už na oltári voskovice horia,

lebo spŕchne rosou i dnes radosť z hora,

do sŕdc – do tých vašich ubolených duší

a tá naplní hruď mierom... nerozruší...

poďte všetci!

 

Čujte! Zvučí chorál vravou novej viery,

ktorá nebude sa hádať o litery,

ale betlehemskou hviezdou v temno zjasá,

aby ňou i čierna zem raz zaskvela sa

a tí, ktorí v túžbach u jasieľ by stáli,

aby nezúfali...

 

Poďte, všetci poďte!

Lebo poviem kázeň z textu ako vlani,

ale prichystaný, lepšie prichystaný,

veď ja kalich horký vyprázdnim tiež na dno,

preto slepo úfať ani mne nie snadno,

predsa – verím, čo hneď ducha hrôzy desia,

že ten útly v jasliach zvládze Herodesa

a že oči Ráchel sĺz viac nevyronia

Poďte! nezúfajte! počujete? – zvonia!!

 

                                                                                                   (Martin Rázus, 1914) 

 

                                                                                                              - W -